Zase to dokázal. Kto? No predsa premiér. Podľa zásady rímskych cisárov: „Divide et impera - Rozdeľ a panuj" sa mu podarilo štrajk vyriešiť za tri dni a hrozbu ďalšieho štrajku odsunúť do neurčita, alebo skôr do sféry sci-fi.
Ak sa nejaká skupina obyvateľstva vzbúri a dá najavo, že má toho dosť, treba zachovať pokoj a začať sa riadiť spomínaným heslom Rozdeľ a panuj. Najmä ak samotná skupina rozhnevancov má tendenciu deliť sa aj sama. Odborový zväz úplne trápnym spôsobom „vyoutoval" zo štrajku učiteľov cirkevných a súkromných škôl, keď do svojich požiadaviek nebol ochotný zakomponovať zásadu rovnocenného financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu bez ohľadu na zriaďovateľa. Takže do štrajku sa zapojilo len zopár cirkevných a súkromných škôl. Štrbinka nejednoty bola na svete.
Začal sa štrajk. Neviem, či naozaj niekto zo štrajkového výboru veril, že premiéra donútia k splneniu ich požiadaviek. Mám pocit, že isto nie. A preto ako keď malé deti doma rozbijú čínsku vázu a so strachom čakajú na mamu, kým príde domov, tak isto čakali odborári na premiéra, kým sa vráti z Rumunska.
Po návrate im premiér ako dobrá mama vysvetlil, že aj keď neposlúchali a nahnevali ho, ponúka im riešenie. Ale nech už aj začnú vázu lepiť dohromady (teda nech okamžite ukončia štrajk)! Stalo sa. Reakcia sklamaných rozhnevancov prišla okamžite. Svojich odborových vodcov právom nazvali zradcovia. Sú na nich právom naštvaní. A prichádza ponuka. Nové školské odbory vyzývajú na odchod zo školských odborov, lebo vraj nehája záujmy učiteľov. Takže časť učiteľov z odborov vystúpi a s nádejou vstúpi do nových školských odborov. Štrbina nejednoty dostáva ďalší zásah, zväčšuje sa a premiér plesá.
Učiteľstvo je rozdelené. Stačí mu len už panovať. Zavaliť ho ďalšími nezmyselnosťami, papiermi, projektami, právami inšpekcie, absurdnou reformou. Postrašiť ho zlučovaním škôl, prepúšťaním, či zvyšovaním počtu žiakov triedach. A to v takom rozsahu, aby si na zvyšovanie platu ani len nespomenul.